Poďme sa pobaviť o strachu...

 ...pocit, s ktorým máme všetci taký love-hate vzťah. Na jednej strane nás chráni a na druhej strane nás veľakrát brzdí pred lepším životom. Poďme sa pozrieť na ten, čo nás brzdí.

Často sa tento strach prejavuje ako náš vnútorný sabotér alebo vnútorný kritik. Všetky tie hlasy, ktoré sa nám snažia nahovoriť, že nie sme dosť dobrí, dosť múdri, dosť pekní, dosť vtipní, dosť užitočný, atď. Každý si vie doplniť svojho "démona". Tieto hlasy nás zdanlivo "chránia", ale v skutočnosti nás klamú. Sú to hlasy, ktoré nám hučia v hlave vďaka tomu, čo sme prežili - od detstva po pubertu. V dospelosti na základe nich fungujeme vo svete a vo vzťahoch. Veľa ľudí im nevenuje pozornosť, proste idú na autopilota.

Ak má niekto strach vyjadriť sa nahlas, pravdepodobne mu bolo zakazované sa ozývať, keď bol malý alebo bol ponížený/zosmiešnený, keď povedal niečo zle. Vnútorne v ňom vznikol blok - môže cítiť stiahnuté hrdlo, keď sa chce vyjadriť, možno stiahnutý hrudník, sucho v ústach a zároveň môže cítiť aj vnútorný tlak, že to chce dať von a cíti vnútorný konflikt, čo znova vedie k telesnému napätiu - stuhnutosti, kŕču. Pociťuje strach - úzkosť za každým, keď chce vyjadriť svoju pravdu/svoj názor lebo podvedome očakáva "trest". Lenže už nie si dieťa, si dospelý človek, ktorý sa už nemusí umenšovať a byť ticho! Neboj sa vyjadriť, čo potrebuješ, aj za cenu konfliktu - ide o to, aby si vyjadril samého/samú seba inak ťa "roztrhne".

Ak má niekto strach z opustenia, pravdepodobne niekto z rodičov nebol prítomný, či už fyzicky alebo emočne. Mohlo sa stať, že ťa niekde zabudli rodičia alebo sa ti nedostalo dostatok pozornosti a lásky. Podvedome sa potom pripútavaš vo vzťahoch a vzniká závislosť, pretože je v tebe stále to malá dieťa, ktoré sa bojí. Lenže teraz si už dospelá/ý a vieš sa postarať sám/sama o seba, nepotrebuješ mamu ani otca, si sebestačný/á.

Ak má niekto strach zo samoty, pravdepodobne bol vždy ten, na ktorého sa všetci mohli spoľahnúť, vždy bol po ruke a dostal sa do role toho "užitočného", toho koho každý "potrebuje" a tým sa cítil hodnotný. Lenže v tom prípade taký človek stráca sám seba a práve v samote má šancu znova objaviť svoju pravú podstatu. Nemusíš sa báť, svet bude ďalej žiť aj bez teba a ty zrazu pocítiš ľahkosť.

Ak má niekto strach byť videný, pravdepodobne má problém so svojim výzorom. Dosť možné, že bol dlhodobo buzerovaný alebo ponižovaný za svoj vzhľad a tak sa uzavrel do seba. Schováva sa, trápi sa pri každom pohľade do zrkadla a možno sa dokonca až hnevá sám na seba, že "nevyzerá ako by mal". Znova je to klamlivé presvedčenie.

Pokiaľ sa chceš z toho vymotať, je potrebné vedome s tými strachmi pracovať. Pretože ak sa bojíš, že ťa niekto opustí, tak budeš tolerovať aj to, čo ti ubližuje, ak sa bojíš vyjadriť sa, bude ťa každý manipulovať a skákať ti po hlave, ak máš strach zo samoty, tak sa rozdáš všade a pre každého, doslova sa stratíš v druhých ľuďoch.

Následne sa ti tento strach bude ukladať v tele, budeš stále viac a viac stiahnutá/ý, skrčená/ý, stuhnutá/ý, doslova taký stlačený uzlík strachu a úzkosti. A možno ťa z tejto ilúzie strachu prebudí až zdravotný problém. Taká je mechanika nášho tela, ktoré nás neustále varuje, ale často ho nepočúvame a prekryjeme problém liekmi. Lenže veľakrát je príčina oveľa hlbšie ako len vo fyzickom prejave. Spoj sa so svojim telom a ono ti dá samé odpoveď.

L.